Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


vegetatívne rozmnožovanie ovocných rastlín

6. 3. 2011

Vegetatívne rozmnožovanie

Pri priamom vegetatívnom rozmnožovaní neštepíme rastliny na podpník, ale použijeme iba niektorý vegetatívny orgán. Viaceré možnosti sú aktuálne aj v predjarnom a jarnom období.Pri všetkých postupoch je dôležité, aby boli materské rastliny zdravé, predchádzame tým rozširovaniu chorôb, zvlášť vírusových a mykoplazmózových. Najjednoduchšie a pre záhradkárov vhodné postupy rozmnožovania sú:

Zakoreňovanie odrezkov

V predjarnom a jarnom období sa používajú drevnaté zimné odrezky, v lete polodrevnaté a bylinné s tým, že sa ponecháva iba časť listovej plochy. Pri druhoch s horším zakoreňovaním sa používajú rastové stimulátory a zahmlievanie jemne rozstrekovanou vodou. V záhradkách sa takto najčastejšie rozmnožujú ríbezle, josta a niektoré okrasné dreviny.

Podstatou je príprava odrezkov dlhých 150 až 200 milimetrov, ktoré mierne šikmo napicháme do kyprej úrodnej pôdy na vzdialenosť približne 100 milimetrov, tak aby vrchný púčik bol nad pôdou. Dôležité je pôdu v okolí odrezka úmerne utlačiť.

Potápanie

Tento spôsob je vhodný pre druhy a odrody s horším zakoreňovaním odrezkov. Najčastejšie sa používa pri egreši, ríbezliach, lieskach, černiciach, viniči hroznorodom, rakytníku rešetliakovitom, dulách a ďalších druhoch. Obyčajne sa robí v predjarí, ale vhodné je tiež zelené potápanie, ktoré je aktuálne po dostatočnom zdrevnatení letorastov, napríklad pri egreši v júli po obraní úrody. Podstatou je ohnutie výhonu do jamky s hĺbkou 0,1 až 0,2 metra tak, aby jeho vrcholová časť vyčnievala nad pôdu. V jamke výhon v mieste ohybu upevníme dreveným háčikom a jamku zasypeme úrodnou pôdou. Zakorenený výhon či konár oddelíme od materskej rastliny obyčajne po roku, pri niektorých druhoch, napríklad pri moruši trnavskej, až po dvoch rokoch.

Nakopcovanie

Podstatou je postupné prihŕňanie výhonkov kríkovej materskej rastliny úrodnou pôdou. Tie v spodných častiach vytvoria korene a môžu sa oddeliť od materskej rastliny. Takto sa rozmnožujú vegetatívne podpníky a drevnaté kríkové bobuľoviny. Zvlášť pri egreši je efektívne predchádzajúce zmladenie.

Obmenou je zakoreňovanie výhonov a letorastov priamo v korunách stromov. Na výhon navlečieme dvojité fóliové vrecúško a na báze výhonka otvor na dne vreciek zafixujeme obviazaním PE-páskou. Do vrecka nasypeme úmerne vlhkú úrodnú pôdu s kvalitným kompostom v pomere 1 : 1 a jeho hornú časť tiež priviažeme k zakoreňovanému výhonu. V oboch prípadoch je dôležité rastliny podľa potreby zalievať.

Množenie odkopkami a koreňovými výhonmi

Môže sa uplatniť hlavne pri pravokorenných rastlinách, najčastejšie pri malinách, černiciach, rakytníku rešetliakovitom, pri niektorých višniach a slivkovinách. Takto získame aj vegetatívne podpníky - výhony z koreňov podpníkov štepených ovocných drevín. Najčastejšie je to pri stromčekových bobuľovinách, slivkovinách a niektorých jadrovinách. Variantom tejto metódy je vyvedenie koncovej časti koreňa nad povrch pôdy, čím sa môže vytvoriť nový pravokorenný jedinec.

Zakoreňovanie poplazov

Bežne sa uplatňuje pri rozmnožovaní jahôd, pri ktorých sa zakoreňujú listové ružice poplazov (šľahúňov). Vytváranie koreňov urýchľuje, keď sa šľahúne v okolí ružíc opatrne prihrnú pôdou a zavlažia. Pokiaľ sa nepočíta s prepichovaním do pareniska, na šľahúni sa ponechávajú iba prvé dve až tri ružice, zvyšok šľahúňa treba včas odrezať (nie odtrhnúť).

Delenie kríkov a trsov

V záhradkách sa občas takto rozmnožujú ríbezle a egreš. Tomuto opatreniu má predchádzať hlboké zmladenie. Uvedený spôsob je však menej efektívny. Delením trsov sa môžu rozmnožovať aj jahody, ktoré netvoria šľahúne (napríklad Rujana).



Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/3755420/vegetativne-rozmnozovanie.html#ixzz1Fr6lXtJ2
 
Reklama